|
Skladba obvodovej steny
Vhodne navrhnutá obvodová stena pasívneho domu by nemala presiahnuť hodnotu súčiniteľa prestupu tepla U ≤ 0,15 W.m-2.K-1. Masívne stavebné materiály (tehly, tvárnice) samy o sebe zatiaľ nedokážu splniť vyššie uvedenú požiadavku pri zachovaní rozumnej hrúbky obvodovej steny (do 0,5m). Z tohto dôvodu sa u pasívnych stavieb používa viacvrstvová konštrukcia stien. V závislosti od tepelnej vodivosti izolačných materiálov sa aplikuje rôzna hrúbka izolačných materiálov. Zaťaženie obvodových stien je prenášané na skeletovú konštrukciu z drevených stĺpikov.
Neprievzdušnosť stavby
Pre fungovanie pasívneho domu je dôležité, aby plášť budovy bol preprievzdušný. Táto požiadavka platí samozrejme aj pre ostatné budovy, ale obzvlášť pre pasívne stavby, keďže tepelné straty spôsobené netesnosťou nemožno nahradiť zvýšeným vykurovaním. Už pri projekcii pasívneho domu je nutné vypracovať koncepciu neprievzdušnosti, ktorá okrem iného zahŕňa všetky prípojky a prestupy v obvodovom plášti domu. Je potrebné venovať pozornosť nielen starostlivému výberu materiálov, ale tiež zladeniu všetkých profesií zúčastnených na stavbe. Pre správne fungovanie pasívneho domu je dôležité inštalovať spoľahlivú vzduchotesnú vrstvu, najčastejšie umiestnenú na vnútornej strane od tepelnej izolácie. Funkciu vzduchotesnej vrstvy preberá parozábrana. Kontrola vzduchotesnosti sa vykonáva meraním prostredníctvom Blower-Door testu, ktorý sa môže vykonať až po dokončení neprievzdušnej vrstvy (parozábrany).
Okná
Okná pasívneho domu slúžia k pasívnemu využitiu solárnej energie. Je potrebné zaistiť, aby v období zimy preniklo čo najviac slnečnej energie dovnútra domu a súčasne, aby sa čo najviac obmedzili straty v období zníženého slnečného svitu alebo v noci. Bežné okenné rámy nie sú vhodné pre pasívny dom z dôvodu príliš veľkých tepelných strát. Vhodné je použiť špeciálne plastové rámy so zabudovanou tepelnou izoláciou v dutinách rámu, alebo drevené rámy, ktoré majú jadro z tepelnej izolácie. Presklenie musí spĺňať čo najnižší súčiniteľ prestupu tepla U (znižuje tepelné straty unikajúce presklením) a čo najvyšší stupeň celkovej energetickej priepustnosti slnečného žiarenia g (zaisťuje vysoký zisk solárnej tepelnej energie).
Tepelná izolácia
Tepelná izolácia musí pokrývať celý plášť budovy, pokiaľ je to možné bez medzier a v rovnakej hrúbke a kvalite v celej ploche. Tepelná izolácia musí tiež prekrývať rámy okien. Zamedzí sa tak vzniku tepelných mostov, sú to miesta stretu dvoch konštrukcií a tvoria kút, alebo miesta kde je izolácia zoslabená. V týchto miestach vzniká zvýšený tepelný tok smerom von, taktiež môže na týchto miestach dôjsť k poklesu teploty pod hranicu kondenzácie, a teda k poškodeniu stavebnej konštrukcie vlhkosťou.
Riadené vetranie
Tepelná strata takéhoto domu pri vonkajšej výpočtovej teplote -12 ˚C sa pohybuje do 10 W.m-2 vykurovanej plochy. Klasické vykurovanie takýchto stavieb sa stáva zbytočným. Tepelné straty je možné pokryť bez použitia vykurovacej sústavy, riadené vetranie sa stáva nutnosťou. Energetickú potrebu na vykurovanie pokryje spätné získavanie tepla zo vzduchu odvetrávaného, s malým zariadením pre dohrev vzduchu privádzaného v dobe nízkych vonkajších teplôt.
Ohrev TUV
Z hľadiska využitia slnečnej energie v pasívnych stavbách je tiež vhodné zaoberať sa solárnym systémom pre ohrev vody, teplo pre ohrev vody môže tvoriť viac ako tretinu spotreby energie takéhoto domu.
Technológie
Pasívny dom je tiež závislý od elektrickej energie. Pre zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti systému môže mať dom vlastný zdroj - fotovoltaický panel k premene slnečného žiarenia na elektrickú energiu.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
Dieter Pregizer: Zásady pro stavbu pasivního domu. Grada, Praha 2009
www.wikipedia.org
späť na začiatok
|